Časopis ARCH 7-8 / 2010 | OSTROVY POZITÍVNEJ DEVIÁCIE Obsah Úvodník

Ostrovy pozitívnej deviácie vždy boli a dodnes sú nonkonformnými a magickými miestami nezávislosti, slobody, nekonvenčnosti až úletu. Keďže sú ostrovmi – musia byť jednoznačne vymedzené a tým aj vyčlenené z ostatného sveta. V totalitných režimoch bolo možné prostredníctvom takejto platformy, ktorú chtiac-nechtiac ostrovy vymedzovali, realizovať a napĺňať nezávislé, avantgardné umelecké programy. Často boli naozaj jediným svetielkom nádeje, ale aj signálnym znakom existencie ľudí s vlastnou vnútornou slobodou. Neoficiálna kultúra, umenie mimo hlavného prúdu generovali špecifickú názorovú platformu nielen vo výtvarnom umení, ale aj v hudbe a nakoniec aj v architektúre. Minuloročná výstava v bratislavskej SNG s názvom Osemdesiate… postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992 existenciu takýchto „ostrovov“ jednoznačne potvrdila. Nakoniec, čo si budeme navrávať, postmoderné reakcie slovenskej architektúry v osemdesiatych rokoch vyznievali mimoriadne avantgardne.
Odvtedy však prešlo viac ako 20 rokov. Slovenská architektúra sa medzitým snažila dostať do celoeurópskych kontextov. Prijala nové programy, nové –izmy. Veľmi dobre sa...
čítať ďalej

viac na www.eurostav.sk